Pokračujeme vo vydávaní kapitol druhej časti knihy „ Posolstvo": Čas jednotenija“ v slovenčine. Predchádzajúce kapitoly nájdete v
archíve blogu Správa
1 Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2 Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť,
3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli!
4 Had však povedal žene: Vôbec nezomriete;
5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo.
6 Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedo.
7 Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.
8 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady.
9 Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si?
10 On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa.
11 Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?
12 Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.
13 Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som."
14 Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života.
15 Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu."
Falošné božstvo nechce, aby ľudia dosiahli poznanie. Had je symbolom temnoty. Drak, na druhej strane, je symbolom svetla a patrí k strážcom vzácnych vedomostí. Toto vyvolalo debaty medzi interpretmi, čo viedlo k rôznym verziám, vrátane tej o Tiamat, ktorá je v sumerských rozprávaniach zobrazená ako drak. V týchto príbehoch je Tiamat tiež označovaná ako prvé slané more, z ktorého vznikla zem a všetko ostatné.
V inej verzii sa had nazýva Lilith (Had-žena), ktorá je tiež známa zo sumerských príbehov, kde je Lilith paní vôd a stvoriteľkou sveta. Obrazy Tiamat a Lilith predstavujú ženu z legendy, ktorú rôzne sumerské zdroje rozdelili na dve postavy. Pre zjednodušenie budeme obidve označovať ako Lilith.
Hovorí sa, že had (Lilith) poznal meno falošného božstva. To znamená, že Lilith bola silnejšia ako on. Verzia, že Lilith bola Adamovou prvou ženou, je nesprávna.
Verzia, ktorá spája Lilith s drakmi, je správna, ale je to myslené obrazne. Niektoré legendy ju zobrazujú vo forme draka, aby symbolizovali charakter jej činov. Drak je symbolom múdrosti, hlbokého poznania a ochrancu osvietených mágov.
Je tiež dôležité vziať do úvahy nesprávny preklad z hebrejčiny, kde slovo „nachash“ môže mať dvojznačný preklad. Treba brať do úvahy kontext, v ktorom je slovo „nachash“ použité. V jednom význame môže znamenať „had“ a v inom „držiteľ poznania“.
V skutočnosti had Evu nepriviedol do hriechu, ale ju chránil, aby nezostala na nízkej úrovni vývoja. Keď had povedal: „Nie, nezomrieš,“ neklamal, pretože cesta k večnosti vedie cez poznanie temnoty a svetla počas prežitých životov, kde je smrť prechodným obdobím medzi životmi, a nie smrťou, ktorá zabíja dušu.
Treba si všimnúť, že činy falošného božstva poukazujú na jeho súperenie s Bohom, pretože sa snažil skrátiť cestu ľudstva do sveta šťastia. Vytvoril podmienky, kde nebola núdza, choroby, práca, vojny ani nezhody – len hojnosť jedla a voľný čas na užívanie si života ako kráľ zvierat a krajín, ktoré mu boli pridelené.
Boh dovolil falošnému božstvu vytvoriť ľudí. Falošné božstvo však mohlo stvoriť len ľudí bez božskej iskry, hoci do nich vdýchol život. Navyše, stvoril ľudí, ktorí neprešli dlhú cestu znovuzrodení od malých organizmov až po ľudskú formu. Adam neprešiel cestou rastlín, aby sa naučil hodnote života, ani cestou zvierat, aby rástol cez lásku, súcit a podobne, a nemal skúsenosť s rozpoznávaním dobra a zla. Preto Adam, čo sa týka úrovne jeho duše, nebol vyššie ako rastlina. Adam mohol len jesť, piť a zaháľať. Eva bola na rovnakej úrovni.
Boh tajne vložil svoju iskru do Adama a Evy, lebo Boh je milosrdný. Museli prežiť mnoho času, aby sa učili, začali robiť závery a rásť v mysli a skúsenostiach.
Potom sa Lilith objaví u Evy. Ako vidíte, dej rozhovoru medzi "hadom" a Evou nie je jednoduchý.
V Starom zákone falošné božstvo zvádza ľudí zmluvou, ktorá ich núti dodržiavať iba jeho príkazy, pričom za porušenie hrozí mučením v ohni. Zvádza prísľubmi bohatstva a moci na Zemi, čo podnecuje chamtivosť, pýchu a ďalšie vášne vedúce k prachu. Na rozdiel od toho Všemohúci ponúka voľbu medzi prachom a večnosťou cez poznanie dobra a zla a poskytuje absolútny božský program na ceste poznávania.
Zároveň Boh dovolil prítomnosť dvoch rôznych učení v posvätných písmach. Áno, dovolil túto prítomnosť, pretože sa nič nestane bez jeho súhlasu. Dovolil, aby v posvätných písmach svetla bola prítomná aj náuka temnoty od falošného boha, na úrovni, na ktorej sa ľudstvo v tom čase nachádzalo.
Ako duše prežívali život za životom, začali jasnejšie rozlišovať medzi cestou dobra a cestou zla. Postupne venovali menej pozornosti učeniu temnoty a postupovali po ceste svetla. Časom mnoho duší začalo odmietať učenie temnoty, aj keď služobníci náboženstva ďalej chválili celé písmo bez rozlišovania medzi temnotou a svetlom. To znamená, že vonkajšia temnota aj svetlo vytvárajú podmienky pre rast duše. Temnota odhaľuje cestu k svetlu tým, že zasahuje svojimi podlými skutkami, zradami, vojnami, spormi a nešťastiami vyplývajúcimi z nevedomosti a rozdelenia, zatiaľ čo svetlo priťahuje spravodlivosťou, milosrdenstvom, láskou, poznaním, vernosťou a jednotou. Temnota láka nízkymi vášňami, ktoré vedú k otroctvu týchto vášní, zatiaľ čo svetlo vedie hlasom Boha – svedomím. Inými slovami, temnota aj svetlo plnia svoje úlohy, ale zásadne odlišnými spôsobmi. A obidve, temnota aj svetlo, sú pod vládou Stvoriteľa.
Tí, ktorí nerastú vo svojich dušiach a zostávajú v temnote, si po celý život vyberajú cestu k prachu. V deň Posledného súdu pochopia, že neboli na strane vonkajšej temnoty, na strane falošného boha a jeho podobných, ale na strane vlastnej vnútornej temnoty. Vnútorná temnota a vnútorné svetlo sú súčasťami duše. Každý človek má právo, ktoré mu dal Všemohúci, vybrať si, či bude v sebe pestovať temnotu a oslabovať svetlo, alebo bude rozvíjať svetlo z Božej „iskry“ a vytláčať temnotu.
Vráťme sa k Lilith, pretože o nej je mnoho otázok. Je v nej viac, než len alegorický obraz, ktorý vznikol z útržkov sumerských legiend. Niektoré postavy pochádzajú z legiend, ale niektoré legendy vznikli z činov skutočných bytostí. Lilith mala významné postavenie vo vyššom svete (aj keď nie najvyššie), no nebola schopná prekonať bariéru nazývanú sebavedomie. Lilithino sebavedomie pramenilo z jej nesmiernej sily a výnimočnej úrovne poznania. Výsledkom bolo, že sa ocitla vo fáze učenia, kde musí uznať svoju chybu a prekonať ju, aby sa mohla vrátiť na svoju pôvodnú úroveň a pokračovať v ceste k Bohu. Stále odmieta podriadiť sa, neuvedomujúc si, že nikto od nej neočakáva podriadenie, a nechápe, že je to jej sebavedomie, ktoré sa musí podvoliť. Lilith je presvedčená o absolútnej správnosti svojho konania, nechápe však, že absolútnu pravdu vlastní iba Všemohúci.
Mnoho obyvateľov vyššieho sveta neprekonalo bariéry pýchy a márnivosti a mnohé z ich činov spôsobili utrpenie v strednom svete. Sú to tí, ktorí uviazli v bahne arogancie a boli nazývaní bohmi, netušiac, že práve títo takzvaní „bohovia“ kedysi zničili stredný svet v boji proti obrom stredného sveta, ktorí im boli takmer rovní v technológii.
Veľa nešťastia prišlo aj od bytostí z nižšieho sveta. Tam nie je všetko tak hmotné ako v strednom svete. Mnohé z týchto bytostí sú bez tela – niektoré neškodné a prostoduché, iné však nebezpečné a mocné démoni. Väčšina obyvateľov stredného sveta vníma tento svet rovnako materiálne, ako sú oni sami. Nikdy nedokázali preniknúť do stredného sveta a sú ovládaní démonmi z nižšieho sveta. Ich svet pochádza zo stredného sveta, ktorý neprešiel skúškou Posledného súdu. Tí, ktorí skúškou prešli, sa povýšili na vyššiu úroveň. Tí, ktorých úroveň duše bola príliš nízka, sa premenili na prach. Tí, ktorí mali dostatočnú úroveň duše, dostali šancu ďalej rásť, no ich úroveň bola natoľko nízka, že klesli spolu so svojím stredným svetom na úroveň nižšieho sveta.
Presne týmto bytostiam Ježiš kázal po naplnení Božej misie v strednom svete počas svojho prvého príchodu. Krátko pred ním som (Aslan Uarziaty - poznámka prekladateľa) tiež kázal v nižšom svete po dokončení Božej misie v strednom svete a po tom, čo som tam bol zabitý. Niektorí obyvatelia nižšieho sveta sa odvtedy vyvinuli na vyššiu úroveň ako niektorí zástupcovia stredného sveta, rovnako ako niektorí obyvatelia stredného sveta sú rozvinutejší než niektorí zástupcovia vyššieho sveta.
Snažili sa ma zastaviť, vedomí si toho, že s odhalením knihy sa čas učenia skončí a začne skúšobný čas pre všetky tri svety. To znamená, že v deň súdu sa čas „nesmrteľnosti“ pre duše, ktoré neprešli skúškou, skončí. Vyšší svet bol presvedčený, že zapečatená kniha bude otvorená v ich svete. Ale Boh sa rozhodol inak, keď videl, že vyšší svet padol do pýchy.
Preto vám hovorím, a moji spoločníci tiež hovoria o prebudení: Vaše duše sa tisíce rokov snažili dosiahnuť tento bod. Nenechajte si ujsť šancu zložiť skúšku!
*Text Biblie cituje o "biblia.sk/citanie GeheSIS 3".
